Na cestách (ne)bezpečne.

Autor: Miroslav Puškáš | 26.1.2015 o 18:23 | (upravené 27.1.2015 o 3:11) Karma článku: 4,36 | Prečítané:  322x

Pri cestovaní za pracovnými povinosťami častokrát prežívame ťažké chvíle na neupravených cestách vďaka čomu sa dostávame do situácií ktoré by sme nemuseli riešiť alebo prežívať. Možno sa dá aj takto okomentovať situácia pri cestovaní za každodennými starosťami aj radosťami ... 

Momentálne máme mesiace ktoré sú označované nielen v našich končinách za zimné čo nie je žiadna novinka asi pre nikoho. Mnohý z nás sa každé ráno vyberieme za svojimi pracovnými povinnosťami či už vzdialenosťou bližšie alebo ďalej autobusom alebo autom. V tomto smere sme v zimnom období dosť odkázaný na údržbu ciest po ktorých jazdíme a nie vždy sa dá hovoriť o skutočných cestách. Často krát, Bohužiaľ, jazdíme po bobových či sánkarských dráhach alebo nejakej snežnej relly kdesi vo Fínsku aj napriek tomu že sme na Slovensku.

Každoročne v jesennom období máme oči v slzách z prehliadok mechanizácie a chvály údržby našich ciest, zo skúseností z predchádzajúcich rokov, z presvedčovania verejnosti ohľadne pripravenosti vozového parku našich "oranžových Zorrov" na najbližšie zimné obdobie a aj napriek tomu počúvame každoročne v zimných mesiacoch, keď nasneží, frázy o prekvapení, nečakanosti a mizérii vozového parku či nedostatočného materiálneho  zabezpečenia a financií. Je až zarážajúce ako všemožne sa dá okomentovať a obhájiť zasnežená či zafúkaná cesta a to nielen III. ale aj II. či  I. triedy, dialnice nevynímajúc. Často krát pri našom "kočovaní" prechádzame úsekmi ciest na ktorých je veľká frekvencia áut, no na škodu veci nie cestárskych. Ak človek cestuje skoro ráno tak má problém zorganizovať samého seba aby sa naštartoval na ďalší pracovný deň a každý sa snaží zmieriť s tým že, niekam musí cestovať ale, pri pohľade na ranné zasnežené cesty začína aj ostrieľaný „harcovník“ pochybovať o svojich schopnostiach z najazdených kilometrov a často krát aj ľutuje že vstal z postele a jednoducho sa v práci nevyhovoril na kalamitu. Aj tak by nebol ďaleko od pravdy aj napriek nie vždy intenzívnemu sneženiu ale, ak je na cestách neodhrnutý ešte aj nočný sneh, ktorý stihol primrznúť, tak to určite kalamitný stav je.

Všetci si myslíme a presviedčame sa že si na to zvykneme ale na toto sa jednoducho zvyknúť nedá. Pri pohľade na šoférov profesionálov aj ne profesionálov ako vyskakujú z kabín svojich áut do snehu, recitujúc nejaké nadávky alebo rôzne pantomimické kreácie sa podvedome a často krát aj nahlas pýtame: kde je až taká zlá cesta že práve táto naša nie je udržiavaná a pritom sme na hlavnom ťahu a ceste I. triedy kde prejde niekoľko desiatok áut pri náhlení sa za povinnosťami. Všetci by sme hádam vedeli pochopiť že je to sneženie (fujavica) skutočne tak intenzívne že tento úsek jednoducho nestíhajú odpratať no ak nestretnete cestárske auto niekoľko kilometrov tak Vás takýto pohľad na vec skutočne prejde. Asi najviac zaujímavé je stretnúť počas sneženia cestárske auto ktoré si len tak jednoducho prechádza cestami bez toho aby mal čo i len pokus o odhŕňanie snehu alebo vytrasenia nejakej posypovej hmoty. Veď povedzme si otvorene ako sme x-krát nadávali že to auto nemôžeme obehnúť lebo, je široké a zaberá celý jazdný pruh, nevidíme okolo neho do protismeru lebo má hrtač zodvihnutý, no a po neodhrnutej ceste sa ani vykuknúť nedá a nie to obehnúť. To si môžeme dať za pravdu asi všetci že, sme sa s niečím podobným už stretli a v tomto momente napadla asi každého otázka "Akej činnosti sa momentálne venuje to auto?" a v zápätí si aj sami odpovedáme: "No maximálne naberá potrebný počet dnešných nútených, povinných odjazdených kilometrov ktoré sa počítajú do výkonov a povinnej cestnej údržby pre splnenie denných normo-kilometrov pre dosiahnutie budúcoročnej dotácie od štátu ktorú uhradia daňový poplatníci poctivo si platiaci cestné dane a dialničné poplatky za upravené komunikácie ...." 

Bohužiaľ takéto situácie si vyžiadajú svoje následky. Potom sledujeme v masmédiách informácie o počte zranených a najsmutnejšie aj mŕtvych cestujúcich a ďakujeme Bohu že sme sa dnes vrátili alebo, docestovali do cieľa našej cesty a modlíme sa aby už nesnežilo a my sme zajtra nemuseli prežívať to isté čo dnes. Stojí to minimálne za zamyslenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?